Volovské vrchy

Chata Volovec Autor: Roman hanesVolovské vrchy sú horským krajinným celkom vo východnej časti Slovenska s dĺžkou 70 km a šírkou 30 km a tvoria   najvýchodnejšiu časť rozložitého Slovenského rudohoria. Zo severu ho vymedzujú Slovenský raj, Hornádska kotlina, z východu Košická kotlina, z juhu Slovenský kras a zo západu Muránska planina. Celkovú rozlohu majú 1320 km2. Počas prechodu SNP-čka ponúkajú Volovské vrchy asi najvačšiu divočinu.

 

Väčšinu plochy pohoria tvorí členitý hornatinový reliéf s nadmorskou výškou 300 až 600 m. Nadmorské výšky chrbtov vrchov sa pohybujú vo výške 800 až 1100 m. Najvyšší bod pohoria Zlatý stôl má výšku 1322 m (ďalšie vrchy Volovec 1284 m, Pipítka 1225 m, Kojšovská hoľa 1246 m).

Vo Volovských vrchoch sa už od stredoveku ťažilo zlato, striebro, meď, ortuť a železná ruda. Najvýznamnejšie banské oblasti sa viažu na dolinu Hnilca, Smolníka, a Slovinského potoka, kde vzniklo pomerne husté osídlenie s niekoľkými sídlami mestského typu ( Gelnica, Rudňany, Nálepkovo, Smolník).

Volovské vrchy patria do gemerského pásma oblasti Slovenského rudohoria. Prevažná časť Volovských vrchov je zalesnená najmä smrekom a jedľou. Bukové a dubové porasty sa viažu na južné okrajové časti pohoria.Lesík Autor: Emil Kondela

Na území pohoria sa nachádza aj vtáčie územie a má rozlohu 12014 ha. Je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov ako sú bocian čierny, včelár lesný, sova dlhochvostá, žlna sivá či iné.

Celé pohorie sa delí na jednotlivé morfologické celky:

– Havranie vrchy

– Knola

– Zlatý stôl

– Hnilecké vrchy s časťami Galmus a Hnilecké podolie

– Pipitka

– Kojšovská hoľa s časťou Hámorská brázda

– Holička

 

Kloptáň

Výhliadkova veža na Kloptáni Autor: Emil KondelaMasív Kloptáňa leží v podcelku Kojšovskej hole, pričom je výrazne viditeľný ako zo severnej strany – z údolia Hnilca, tak aj z juhu, od Bodvy. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrcholy pohoria. Ponúka sa z neho nádherný výhľad na široké okolie, ktorého kvalitu umocňuje vyhliadková veža, postavená v roku 1999. Svoje nepochybne zohráva aj prostredie okolia vrcholu. Na samotnom hrebeni je však pod vrcholom síce zarastajúca, ale predsa len lúčnatá pasáž s kríkmi čučoriedok a voňavými horskými trávami.

Kloptáň je od roku 1993 vyhlásený za prírodnú rezerváciu na ploche vyše 27 hektárov. Územie rezervácie predstavuje vrcholové lesné spoločenstvá na juhovýchodných a severovyýchodných svahoch Kloptáňa, s prevažujúcimi porastmi buka, javora horského a početným zastúpením jedlín. Pozoruhodný je výskyt vzácneho kosatca sibírskeho.

Necelú hodinu a pol pred vrcholom smerom od Košíc sa nachádzajú prístrešky s vodou Tri studne.

Zlatý stôl

Zlatý stôl je vrch (1 322,4 m n. m.) vo Volovských vrchoch. Je najvyšším bodom rovnomenného podcelku, zároveň aj celého pohoria a vypína sa medzi obcami Stará Voda, Henclová, Úhorná a Smolník. Podľa ľudovej povesti obedoval na vrchole pri svojich potulkách krajom kráľ Matej Korvín, odtiaľ pochádza miestny názov vrchu Kráľov stôl.

Vrch je turisticky prístupný po modro-značkovanej trase z Rožnavy cez sedlo Krivé (1 109 m n. m.) a ďalej do obce Stará Voda. Z vrcholu sú obmedzené výhľady.

Podcelok predstavuje najmohutnejšiu vrcholovú skupinu Volovských vrchov od sedla Súľová (909 m n. m.) po Úhornianske sedlo (999 m n. m.), z ktorej vybieha na sever niekoľko rozsiahlych rázsoch. Najvyšším bodom podcelku je rovnomenný vrch. Na juhu hraničí s Rožnavskou kotlinou a podcelkom Pipítka, na východe s podcelkom Kojšovská hoľa (deliacou líniou je potok Smolník), na severe s podcelkom Hnilecké vrchy (deliacou líniou je údolie Hnilca) a na západe s celkom Revúcka vrchovina (deliacou líniou je rieka Slaná).

Úhornianske sedlo je výrazné trávnaté, z juhu postupne drevinami zarastajúce sedlo vo Volovských vrchoch medzi Panským vrchom (1 057,9 m n. m.) a Malou Pipitkou (1 086,8 m n. m.). Je súčasťou predelu medzi podcelkami Zlatý stôl na severe a Pipitka na juhu.  Sedlom vedie cestná spojnica Rožňava – Smolník – Mníšek nad Hnilcom (cesta II/549). Zároveň spája región Spiša s regiónom Gemera. Názov sedla je podľa obce Úhorná ležiacej východne pod sedlom.

Kojšovská hoľa

Vrchol Kojšovskej kole Autor: Roman HanesKojšovská hoľa je najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch a meria 1 245,7 m n. m.  Vypína sa medzi obcami Kojšov, Opátka, Zlatá Idka a Prakovce, približne 16 km západne od Košíc. Je to výrazný hôľny vrchol s kruhovým výhľadom do okolia. Vybieha mierne na sever z hlavného hrebeňa pohoria. Poskytuje výborné lyžiarske terény, najmä na južných svahoch, kde je vybudovaná sedačková lanovka a lyžiarsky vlek. Na vrchole hole sídli meteorologická radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu. Asi hodinu cesty pred hoľou smerom od Košíc sa nachádza chata Lajoška s rodinnou atmosférou, ktorá počas absolvovania cesty určite nesklame.

Skalisko

Vrchol Skaliska Autor: Miroslav KleinSkalisko (1293 m n.m.) je najvyšším bodom Volovca, je to skalné bralo s kruhovým výhľadom na hornatú časť východného Slovenska. Na severozápade vidieť Vysoké Tatry, na západe Nízke Tatry s Kráľovou hoľou, na juhu planiny Slovenského krasu a na východe pokračovanie hrebeňa s Kojšovskou hoľou v pozadí. Pod vrcholom sa nachádza chata Volovec, ktorá poskytne počas prechodu príjemné útočisko s pitnou vodou a pivkom. Späť na NOVINKY

 

Poloha vrchov na mape:

{source}
<iframe style=’width:550px; height:300px;’ src=’http://embedded.freemap.sk/?
layers=T&lon=
20.68053&&lat=48.75063&zoom=9&marker=http://cestasnp.sk/images/sipka_5.png,32,32,-16,-32‘ scrolling=’no’ marginheight=’0′ marginwidth=’0′ frameborder=’0′></iframe>
{/source}

{jcomments on}

– hlasuj za článok na vybrali.sme.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *