Trenčiansky hrad od juhovýchodu na vedute z roku 1676 Zdroj: Placek, M - Bóna, M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007.

Trenčiansky hrad

Trenčiansky hrad od juhovýchodu na vedute z roku 1676 Zdroj: Placek, M - Bóna, M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007.Trenčiansky hrad je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom výbežku Strážovských vrchov priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Najznámejší a kedysi aj najvýznamnejší hrad celého Považia predstavoval v minulosti správne centrum Trenčianského komitátu a v rekonštruovanej podobe stále dominuje širokému okoliu. Priamo pod ním vedie aj cesta hrdinov SNP.

História hradného brala siaha do obdobia Rímskeho impéria, čo dokazuje nápis na hradnej skale, hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l. V spoľahlivých písomných prameňoch sa však hrad menovite uvádza až na samom konci 12. storočia. K zásadnej prestavbe hradu došlo až po odchode Tatárov. Najneskôr v tomto období nové murované opevnenie v okolí veže a rotundy vymedzilo štvorcový opevnený areál hradného jadra s rozmermy približne 40 x 38 m. Centrálne situovaná veža zostala aj naďalej hlavným obytným objektom a kôli zväčšeniu priestorov na bývanie ju v šesťdesiatych rokoch 13. storočia zvýšili o ďalšie tri poschodia a zo statických dôvodov jej steny rozšírili.

Horný hrad v súčastnosti Autor: Martin HlaukaKeď sa hrad koncom 13. storočia stal sídlom veľmoža, neskôr palatína aj krajinského pokladníka Matúša Čáka, zamerali stavebnú aktivitu predovšetkým na zdokonalenie obranyschopnosti sídla. Následne stavebné premeny v 14. storočí prebiehali až po Matúšovej smrti a okrem iného ich vyvolalo aj pustošivé obliehanie hradu v roku 1321. Výraznejšie zmeny opäť prinieslo obdobie okolo tretiny 15. storočia, keď hrad mala v držbe kráľovna Barbora Cillska. Radikálna prestavba horného hradu sa prejavila stavbou priestranného dvojkrídlového paláca, pričom zbúraním starého paláca a rotundy vzniklo pred novým palácom veľké ústredné nádvorie. Palác spojili pavlačami s ďalšou obytnou novostavbou medzi vežou a severnou hradbou. K novostavbám v hradnom jadre patrila aj kaplnka. Jej interér s tribúnou pre pána bol vyzdobený nástennými figurálnymi maľbami. Modernizácia opevnenia sa dotkla najmä južného predhradia, ktorého polkruhové opevnenie bolo výrazne prebudované. Jeho veže už boli prispôsobené na použitie rozmáhajúcich sa palných zbraní.

Rímsky nápis na hradnej skalePoslednú stredovekú prestavbu hradu uskutočnila zámožná šľachtická rodina Zápoľskovcov, ktorá hrad vlastnila v rokoch 1475 až 1528. Horný hrad doplnili ďalším palácom. Pavlačou bol palác spojený s novou poschodovou besiedkou v južnom nároží hradného jadra. Vzhľadom na prudký rozmach delostreľby a vysoké ambície však nový majitelia museli venovať veľkú pozoronosť aj zdokonaleniu obrany, ktorej ťažisko sa presunulo na obe predhradia. V západnej časti dali ďalej vybudovať rozsiahle dvojposchodové kasárne so strieľňami.

Opísanou prestavbou stredoveký vývoj Trenčianského hradu vyvrcholil a po nej sa stal jedným z najprepychovejších a najlepšie opevnených hradov v Hornom Uhorsku. Po ničivom obliehaní a vypálení hradu v roku 1528 došlo k nevyhnutným opravám, ale tie už nevyvolali žiadne zásadné zmeny v jeho rozvrhu a obrannom systéme. Zmeny vykonal až nový vlastník Alexej Turzo v rokoch 1535 až 1540, pričom dal vybudovať viacero delostreleckých pozícií a delových bášt. Neskôr pokračovalo v severnom predhradí hĺbenie povestnej ,,studne lásky” a zrejme ešte za Turzovcov došlo aj k vybudovaniu predbrania s dvoma okrúhlymi vežičkami.

Studňa lásky Autor: PufaczĎalšie väčšie prestavby už v rokoch 1589 až 1592 podnikol Imrich Forgáč. Počas nej sa na hrade uplatnili taliansky murársky majstri, ktorí viacero objektov upravili v štýle renesančneho umenia. Zároveň v severnom predhradí postavili kruhový mlyn na strelný prach. Okolo roku 1663 vzniklo na hrade niekoľko nových postavení na delá, bašty a v severnom predhradí hospodárske budovy a kasárne.

Požiar ktorý vypukol na hrade v roku 1790 ho pochoval. Od tých čias ležal v ruinach, ale už v 19. storočí začali prvé nesmelé zabezpečovacie práce, ktoré súčasne s výskumom podstatne intenzívnejšie pokračovali v 20. storočí. Ich výsledkom je dnešná podoba čiastočne zrekonštruovaného hradu s bohatou múzejnou expozíciou. Späť na NOVINKY

Výhľad z veže na mesto Autor: Marek DziwiorRenesančné maľby v záklenkoch Autor: Martin Hlauka (Pescan)

 

Poloha trenčianského hradu na mape:

{source}
<iframe style=’width:550px; height:300px;’ src=’http://embedded.freemap.sk/?
layers=T&lon=
18.04472&&lat=48.89423&zoom=14&marker=http://cestasnp.sk/images/sipka_5.png,32,32,-16,-32‘ scrolling=’no’ marginheight=’0′ marginwidth=’0′ frameborder=’0′></iframe>
{/source}

Literatúra:

Placek, M – Bóna, M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. 308-312 s.

– hlasuj za článok na vybrali.sme.sk

{jcomments on}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *