Pohľad na pamätník. Autor: Pythin

Slavín

Pohľad na pamätník. Autor: PythinSlavín sa nachádza na predhorí Malých Karpát a predstavuje jednu z turistických atrakcií Bratislavy. Je vyhľadávaným miestom najmä pre svoju polohu, pretože z jeho terás je prekrásny výhľad na celú Bratislavu.  Neďaleko samotného areálu pamätníka prechádza aj cesta hrdinov SNP. Pamätník bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 3. apríla 1960.

Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V roku 1962 bol Slavín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch je tu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny v apríli 1945.
Vznik
Z troch kôl súťaže na bratislavský Slavín vyšiel víťazne návrh Jána Svetlíka.Umiestnenie na mape Celá koncepcia rešpektovala už vtedy existujúce hroby padlých vojakov. Nástup k areálu s dominantou pamätníka tvorí monumentálne schodisko, pričom základná kompozičná os je vygradovaná cez komplex priestorov, z ktorých každý je obohatený o sochársku výzdobu. Sochárske dotvorenie prostredia umocňuje vnemový účinok až po samotný obelisk pamätníka. Vedľajšia kompozičná os je orientovaná na otvorený panoramatický pohľad na Bratislavu.
Areál

Centrálnu časť pamätníka tvorí obradná miestnosť, ktorej súčasťou je aj 39,5 m vysoký monument v tvare obelisku. Na jeho vrchole sa nachádza socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od slovenského sochára Alexandra Trizuljaka.

Pamätník červenej armády. Autor: AktronVstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom z vonkajšej strany zdobí bronzový reliéfny súbor R. Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny. Na stenách obradnej miestnosti sú v mramore vyvedené mená slovenských miest a dátum ich oslobodenia Červenou armádou.

V areáli pamätníka sa nachádzajú ďalšie sochárske diela od mnohých slovenských sochárov 20. storočia, Ladislava Snopeka, Tibora Bártfaya, Jána Kulicha, Jozefa Kostku a Jána Svetlíka.

V areáli sa nachádza súsošie Po boji od Jána Kulicha, súsošie Nad hrobom spolubojovníka od Tibora Bártfaya, Súsošie vďaky od Jozefa Kostku a pri vstupe do areálu je reliéf Prísaha na bojovú zástavu od Ladislava Snopka. Slavín je miestom, ktorému sa počas návštevy v socialistickom Československu musela prísť pokloniť každá zahraničná delegácia. V súčasnosti je navštevovaný, často aj neoficiálne, najmä zahraničnými štátnikmi z krajín, ktoré boli súčasťou bývalého Sovietskeho zväzu.

 

Poloha pamätníka na mape:

{source}
<iframe style=’width:550px; height:300px;’ src=’http://embedded.freemap.sk/?
layers=T&lon=17.099863158264224&lat=48.153837903321666&zoom=15&marker=1‘ scrolling=’no’ marginheight=’0′ marginwidth=’0′ frameborder=’0′></iframe>
{/source}

 

Zdroje:

Janiaková, D: Prechádzky po Bratislave: ilustrovaný sprievodca, 1.vyd. Bratislava: Perfekt, 2004

Kusý, M.: Architektúra na Slovensku. Bratislava: SFVU Pallas, 1971

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *