Mohyla M.R.Štefánika

Rozhovor: Skvelé, úžasné a nezabudnuteľný zážitok

Mohyla M.R.Štefánika

“Ani neviem, kedy som sa presne prvýkrát dopočula o CHSNP, ale pamätám si ten pocit, že túto cestu raz musím absolvovať. A jedného dňa mi došlo, že nie je na čo čakať a idem do toho.”

Pamätáte sa ešte na Jánošíkovú družinu? Pred rokom sa im podarilo absolvovať celú Cestu hrdinov SNP a s odstupom času vám prinášame zaujímavý rozhovor. Snáď niekoho z vás inšpiruje a začiatkom letnej sezóny prehodnotíte svoje rozhodnutie vydať sa na cestu ešte tento rok.

Môžete sa na začiatok krátko predstaviť?

Peťa: Pracujem ako psychologička v Poltári, počas Cesty som oslávila 29 rokov.

Katka: Mám 29 rokov a pracujem v banke. S Peťou sa poznáme asi od 4 rokov.

Pochádzame zo Žiliny, naša turistika bola doteraz väčšinou jednodňová, raz za rok sme boli na  2- až 3-dňovej túre.

 

Kedy ste začali premýšľať nad absolvovaním Cesty hrdinov SNP?

Katka: Ani neviem, kedy som sa presne prvýkrát dopočula o CHSNP, ale pamätám si ten pocit, že túto cestu raz musím absolvovať. A jedného dňa mi došlo, že nie je na čo čakať a idem do toho. Rozšírila som túto správu medzi kamarátov a dúfala som, že sa nájdu nejakí spoluputujúci aspoň na niektoré úseky. Nečakala som, že sa nájde podobný blázon ako som ja, ktorý by to šiel so mnou celé.

Peťa: Katka ma so svojím plánom oboznámila v decembri 2012, vtedy som o Ceste počula prvýkrát. Jasné, že som sa hneď sľúbila na nejaký úsek. Pri cestovaní vlakom po Novom roku som sa rozhodla, že to dám celé a neskutočne som sa tešila.


Čo bolo impulzom, inšpiráciou pre absolvovanie Cesty hrdinov SNP, kto prišiel s týmto nápadom?

Peťa: Katka 🙂

 

ZačínameAko sa s tým vyrovnávala tá druhá, ako si ju presvedčila?

Katka: Peťu som presviedčať nemusela, presvedčila sa sama. A veľmi ma to potešilo, vtedy som začala veriť, že to zvládneme.

 

Ako dlho trvalo než ste nápad zrealizovali?

V januári sme oznámili v práci termín štvortýždňovej dovolenky a keď nám to prešlo, začali sme plánovať, nakupovať a trénovať 🙂

 

Hľadali ste si informácie o vašej nadchádzajúcej ceste, čo všetko vám pomohlo?

Áno, na Cestu sme sa poctivo teoreticky pripravili, hľadali sme informácie na internete, prečítali sme snáď všetky stránky, články a blogy venované CHSNP. Trasu sme mali rozpísanú, zaznačené pramene a možnosti nocľahu. Skúsenosti iných nám veľmi pomohli a motivovali nás, pri čítaní sa vzrušenie z Cesty stupňovalo.

 

Údolie smrtiČo ste si hovorili po prvom dni pochodu?

Prvý deň bol v pohode. Autom sme sa dopravili na Dukliansky priesmyk (Katka: ďakujem manželovi za odvoz) a za 2 hodinky sme prešli do Medvedia, kde sme prespali v chatke – unimobunke.

Katka: Vyzerám jak divá sviňa.

Peťa: Ani srnky sa neboja nášho „spevu“, uvidíme, čo medvede. A veľmi sa ujalo perfektné pomenovanie rázcestníka – cicík.

 

Väčšinu času ste šľapali len dve, nezačala u vás ponorka?

Nie, boli dni, keď sme prehodili len pár slov, ale bolo to prirodzené a necítili sme sa kvôli tomu nepríjemne. Ticho bolo prerušované výkrikmi zúfalstva a fučaním. Večer sme sa uvoľnili pri čajíku tatranskom.

Pomohlo nám, keď sa k nám niekto na pár dní pridal, a touto cestou im chceme poďakovať: Lucke so psíkmi, Dušanovi, Monike s partiou, Deny, Anke a Erike, znova Lucke a psíkom, Mairi a Silvii so psíkmi. Veľmi si to ceníme.

 

PreliezameKedy prišla tá skutočná kríza, kedy ste si začali hovoriť, že v najbližšej dedine to zabalíte?

Kríza v zmysle, že to celé zabalíme, nebola. Boli len dni, ktoré sme skončili skôr ako sme pôvodne chceli. Väčšie krízy sme našťastie zažili každá v iný deň a tak sme sa navzájom potiahli.

Peťa: Ja som zažila krízu pred Štósom, lebo ma ukrutne boleli chodidlá a ja blbá som niesla v ruksaku ortopedické vložky a hovorila som si, že bude ešte horšie. V ten večer som si ich dala do topánok a bola to božská úľava. Bolesť chodidiel bola hneď na druhý deň nahradená bolesťou podvrtnutého členka.

Katka: Raz som si myslela, že pre mňa príde vrtulník HZS, keď som sa vybrala hľadať chodník do polomu v Nízkych Tatrách. Psychickú krízu, keď som sa sama seba pýtala na zmysel Cesty, som zažila medzi Zliechovom a Trenčianskymi Teplicami.

 

FloriankaAko ste sa vysporiadavali s vašimi krízami, a ako ich umocnilo nepriaznivé počasie, ktoré ste zažívali?

Pomáhalo nám bezmocné ručanie do lesa, nadávky a viera, že napriek všetkému to dáme.

Absolútne sme si nepripúšťali, že by sme do Devína neprišli.

Počasie sme mali väčšinou dobré, od Donovalov sme však viackrát škaredo zmokli. Vďaka skvelému prístupu v ch. Skalka sme všetko kompletne vysušili, ale na druhý deň sme do 2 hodín opäť celé premokli. Prespali sme v Sklenom, ale topánky nám do rána neuschli. Pred nami bol dlhý úsek po mokrých lúkach bez vidiny nocľahu pod strechou (náš stan na také podmienky nebol pripravený a vlastne ani my sme na to neboli pripravené). A tak sme sa na 20-ty deň rozhodli vybrať žolíka a úsek medzi Sklenianskými lúkami a Fačkovským sedlom sme prešli neskôr v lete.

 

Spoločná večeraČo s odstupom času hovoríte na vašu cestu, bolo to až také krízové?

Peťa: Skvelé, úžasné, nezabudnuteľný zážitok. Prekonávanie sa po fyzickej aj psychickej stránke. Chýbajú mi hory. Som na seba hrdá. A som rada, že Katka mala takýto skvelý nápad.

Katka: Splnený sen. Som šťastná a hrdá, že dve obyčajné baby to zvládli. Spätne sa každá kríza zdá byť malicherná.

Dôležité je prežiť prvý týždeň, z ktorého vás bolí celé telo – chodidlá, chrbát, plecia… Vtedy sa ešte cieľ zdá byť strašne ďaleko.

Teraz so smiechom spomíname na hlášky: „Spadnutý strom – ideme dobre“, „Aha cicík“,  „My sme sa nestratili, stratila sa značka“.

Proti medveďom sme bojovali „spevom“. Asi to fungovalo, medveďa sme nestretli. Hitparádu CHSNP vyhrala Lucka Vondráčková s Džínami a megamix Barbary Haščákovej. 😀

 

SkaliskoAké je pozerať sa na vlastné “Live” správy po návrate, vyvoláva to spomienky?

Samozrejme, že spomienky sa vynárajú, je to forma denníčka, ktorý sme si viedli aj v old school verzii. Pekne sa spolu dopĺňajú. Veľmi nás vždy potešili a povzbudili komentáre sledovačov a stretávačov.

 

Šli by ste zas či chystáte podobne šialenú akciu?

Išli by sme zas tak o niekoľko rokov. V dohľadnej dobe sa nechystáme na rovnako dlhú turistiku (nepustí nás dovolenka), ale kratšie trasy určite plánujeme.

 

KloptáňČo vám prinieslo Live sledovanie?

Pomohli nám správy predchádzajúcich „šľapačov“, určite správy a tipy Joža a Jozefa a spol. A ako sme už spomenuli aj komentáre ľudí, ktorí prispievali. Výborná vec toto Live sledovanie.

 

Myslíte že sledovanie má význam aj pre plánovanie budúcich ciest ďalších turistov?

Jednoznačne. Pomôže v teréne, viete, čo približne očakávať – pramene vody, možné nocľahy, možnosti stravovania, problémy so značením a ťažšie schoditeľné úseky.

 

Lúky po cesteČo ste si vzali z vašej cesty, čo vás najviac oslovilo, čo ste o sebe zistili?

Katka: Vzala (kúpila) som si Devínsky ríbezľák. Oslovila ma krása slovenských hôr, na druhú stranu ma veľmi mrzelo drancovanie lesov a často necitlivý prístup k prírode. Zistila som, že ľudská myseľ je veľmi silná a telo sa dá oklamať.

Peťa: Milujem Slovensko. CHSNP sa dá prejsť aj na bezlepkovej strave a bez slaniny a paštéty, cez slzy aj s podvrtnutým členkom. Získala som kondičku a veľmi dobre som si psychicky oddýchla, riešili sme len základné životné potreby: voda, jedlo, spánok a červená značka. Heslá do internet bankingu človek rýchlo zabudne.

A ľudia sú rôzni – nechoďte do penziónu STIV na Čertovici, naopak skvelých ľudí stretnete v Kysaku-Brezie, na chate Lajoška, v Telgárte, na chate Skalka, v Sklenom, či na Pezinskej babe.

 

SlniečkoAk by ste šli znova čo by ste spravili inak, čo by ste zmenili?

Veľa by sa toho nezmenilo, možno len pár vychytávok: ortopedické vložky do topánok od začiatku (Katka: ja som ich nepotrebovala, Peťa má ploché nohy 😀 ), dostatok antihistaminík, vypchávky na plecia (v prípade núdze suché ponožky).

Ďakujeme za rozhovor 🙂

{jcomments on}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *