Hľadanie cesty

Rozhovor: Až keď sme sa vrátili domov sme si uvedomili ako nám bolo dobre

Hľadanie cesty

“Zistili sme, že sme zohratý pár a že Slovensko je krásne a oplatí sa mu venovať zopár dní dovolenky.”

Pamätáte sa ešte z LIVE Sledovania na Zuzku a Andreja, ktorí si počas svojej svadobnej cesty splnili sen a absolvovali Cestu hrdinov SNP? Ak ste sa rozpamätali, tak sa môžte pustiť z plných síl do čítania ich spoločného rozhovoru, ktorý uverejňujeme s odstupom času ako novoročnú chuťovku.

 

Môžete sa na začiatok krátko predstaviť?

Andrej: Mám 42 rokov, pracujem ako samostatný konzultant v oblasti informačných systémov pre stredné a veľké podniky a organizácie. Turistike sa venujem od detstva. Začalo to výletmi s otcom, neskôr členstvom v TOM (Turistický Oddiel Mládeže) a orientačným behom.

Zuzka: Mám 26 rokov a pracujem ako účtovná analytička pre nadnárodnú spoločnosť, ktorá poskytuje služby vo finančnej a IT oblasti. Od mala sme s bratom chodili s rodičmi na výlety a niekoľkodňové stanovačky. Skôr však išlo o cyklo akcie. Po čase som sa bicykla presýtila a začala ma viac baviť turistika.

 

Kedy ste začali premýšľať nad absolvovaním Cesty hrdinov SNP?

Andrej: Bolo to približne pol roka, čo sme o ceste začali uvažovať. Možno už predtým sme na to pomýšľali, že by bolo celkom zaujímavé urobiť takú cestu.

Zuzka: Ja som ešte pred troma rokmi nevedela, že existuje niečo ako Cesta hrdinov SNP. Dozvedela som sa o tom až od Andreja. Hneď ako som zistila, že to ide prakticky krížom cez Slovensko som si povedala,  že sa niekedy na to dáme. Serióznejšie sme sa o tom začali rozprávať niekedy v januári tohto roku. A do konca marca som už mala v práci vybavenú dovolenku a začalo sa plánovanie.

 

Čo bolo impulzom, inšpiráciou pre absolvovanie Cesty hrdinov SNP, kto prišiel s týmto nápadom?

Andrej: Ja som cestu z Bratislavy do Košíc mal po častiach už prejdenú. Spomenul som, že to ľudia robia aj na jeden krát, čoho sa Zuzka zobrala ako výzvu.

Zuzka: Ako spomenul Andrej – bola to výzva, ktorej sa nehovorí nie. Chcela som si vyskúšať, či som schopná to prejsť na jedenkrát. Taktiež ma lákal niekoľko týždňový pobyt v prírode, každodenné šlapanie, potenciálne dobrodružstvo a únik zo strereotypu bežného života.

 

Dvojita dúha na Čiernej HoreAko sa s tým vyrovnával ten druhý, ako si ho(ju) presvedčil(a)?

Andrej: Nebolo potrebné nikoho presviedčať. Obaja sme chceli ísť.

Zuzka: S Andrejom sa zhodneme vo veľa veciach, v niektorých veciach musíme robiť kompromisy, ale čo sa týka prechodu Cesty hrdinov SNP (a iných zaujímavých nápadov), žiadny kompromis nebol potrebný. Obaja sme boli nadšení a brali sme to ako dobrý nápad na našu svadobnú cestu.

 

Ako dlho trvalo než ste nápad zrealizovali?

Andrej: Zhruba ten polrok. Čakali sme na vhodnú dobu.

Zuzka: Keď počítame dobu, kedy sme sa rozhodli, že ideme, tak od  januára do mája, takže asi 4 mesiace.

 

Hľadali ste si informácie o vašej nadchádzajúcej ceste, čo všetko Vám pomohlo?

Andrej: Áno. Hlavne vaša stránka.

Zuzka: Informácie sme čerpali iba z webovej stránky CestaSNP.sk. Mali sme pocit, že poskytuje dostatok informácií o trase, vode, možnostiach ubytovania, a pod. A mali sme pravdu. Teoreticky sme boli dostatočne pripravení na celý pochod.

Veterno na Ďumbieri

 

Čo ste si hovorili po prvom dni pochodu?

Andrej: Prvý deň sme prešli iba 8 km. Terén nebol náročný. A večer sme spali v penzióne. Takže celkom pohoda.

Zuzka: „Kiež by bol každý deň taký ako tento.“

 

Väčšinu času ste šľapali len dvaja, nezačala u Vás ponorka?

Andrej: Nie. A sami sme išli zhruba 15 dní. Ostatné sme mali spoločnosť.

Zuzka: Hoci to bola naša svadobná cesta, mali sme veľa spoločníkov, ktorí sa ku nám pridávali na jednotlivé úseky. Nakoniec to vyšlo tak, že sami dvaja sme boli asi iba dva týždne. Ponorka nebola ani náhodou. Skôr sme mali pocit, že si rozumieme ešte lepšie ako bežne. Mali sme spoločný cieľ, za ktorým sme išli (doslova) a bolo nám spolu super.

 

Kedy prišla tá skutočná kríza, kedy ste si začali hovoriť, že v najbližšej dedine to zabalím?

Andrej: Pred Žilinou J. Ale vážne. Krízu som nemal. Vedel som o čom je tá trasa, vedel som o čom je ísť s batohom a spať každý deň na inom mieste.

Zuzka: Taká kríza, aby sme si povedali „dosť a končíme“ neprišla. Moja nálada počas dňa závisela od počasia, to áno, ale ani raz sme na tom neboli psychicky tak zle, aby sme to skoro vzdali.

 

Ráno po daždiAko ste sa vysporiadavali s vašimi krízami, a ako ich umocnilo nepriaznivé počasie, ktoré ste zažívali?

Andrej: Možno najhoršie bolo, keď sme zmoknutí prišli do dediny Andrejová neďaleko Bardejova. Bolo zima a nebolo sa kde zohriať. Žiadna krčma, žiadny prístrešok, žiadny penzión, stále pršalo a ani náznak pomoci od domácich. Nakoniec nám pomohla starostka.

Zuzka: Súhlasím s Andrejom, že najhoršie sme na tom boli v Andrejovej. To som si už predstavovala, ako zaľahneme v horúčkach na ďalší týždeň niekde v Bardejove, ale nakoniec sa nič také neudialo. A nepriaznivé počasie – keď bolo pekne a svietilo slniečko, tešila som sa z pochodu, z prírody, zo života, z Andrejovej spoločnosti, a keď pršalo, bola zima, hmla a ešte nebodaj k tomu aj fúkalo – tak všetko bolo na figu, určite ochorieme, už nikdy nebude pekne, Andrej je všetkému na vine a pod. Veď to poznáte, nie? :)) Myslím, že keby sme mali horšie počasie ako sme mali, vážne by to ohrozilo našu cestu.

 

Čo s odstupom času hovoríte na Vašu cestu, (bolo to až také krízové)?

Andrej: Za prvoradý cieľ sme si zvolili trasu prejsť. Preto sme čo najviac využívali možnosti na prespatie v prístreškoch, útulniach, penziónoch, posedoch. Stan sme využili iba 5 krát. Taktiež sme sa veľmi neponáhľali. Zuzka, hlavná plánovačka, plánovala 20km na deň. Cestu sme prešli v pohode bez vážnych kríz. Možno som čakal viac zaujímavých príhod a stretnutí s ľuďmi.

Zuzka: Krízové to nebolo vôbec. Tiež som očakávala viac dobrodružstva, ale zase na druhej strane sme veľmi neriskovali stretnutia so zvieratami a radšej sme volili bezpečné miesto na posede ako niekde na lúke v stane, kde by nás mohli prekvapiť noční návštevníci.

 

Pekný koniec dňaAké bolo pozerať sa na vlastné “Live” správy po návrate, vyvoláva to spomienky?

Zuzka: Je to úžasné vidieť svoje správy a komentáre ľudí s odstupom času. Človek si vie úplne vybaviť čo robil, kde bol a ako sa cítil, keď tú správu písal. Určite sa odporúčam zaregistrovať na Live sledovanie – je to motivujúce počas pochodu a udržiava to spomienky dlhšie čerstvé po návrate.

 

Šli by ste zas či chystáte podobnú šialenú akciu?

Andrej: Túto trasu už asi nie. Možno to prejsť za čo najkratší čas a s lepším foťákom. Išiel by som pozrieť Santiago de Compostela.

Zuzka: Ja by som išla ešte raz. Tentokrát však s dobrým foťákom. Možno by som nabudúce menej plánovala a viac sa spoliehala na „osud“.

 

Čo Vám prinieslo Live sledovanie?

Andrej: Pravidelne boli informovaní naši známi. Trochu sme mali obavy, že nás môžu podľa GPS súradníc v noci nájsť „zlí“ ľudia.

Zuzka: Podporu od rodiny, kamarátov a známych. Najviac ma prekvapilo, že nám písali a povzbudzovali nás ľudia, ktorých sme nikde nestretli a nepoznáme ich. Bolo to veľmi príjemné a hnalo nás to dopredu.

 

Krásne Volovské vrchyMyslíte, že sledovanie má význam aj pre plánovanie budúcich ciest ďalších turistov?

Andrej: Áno. Ale prínosnejšie sa mi zdajú články typu Čo vziať.

Zuzka: Myslím, že Live sledovanie má význam najmä počas samotnej cesty. Pri plánovaní až tak veľmi nepomôže. Ale na stránke CestaSNP.sk je veľa iných rubrík, ktoré sú veľmi nápomocné (kde je voda, kde sa dá prespať a pod.)

 

Čo ste si vzali z vašej cesty, čo vás najviac oslovilo, čo ste o sebe zistili?

Andrej: Zistili sme, že sme zohratý pár a že Slovensko je krásne a oplatí sa mu venovať zopár dní dovolenky.

Zuzka: Štvorvrstvové otlaky na pätách.

 

Ak by ste šli znova, čo by ste spravili inak, čo by ste zmenili?

Andrej: Kúpil by som si lepšie topánky. Určite Goratex. A ešte mi chýbali návleky (štucne). Ani nie kvôli dažďu, ale kvôli tráve po daždi.

Zuzka: Zobrala by som dobrý foťák a nesnažila by som sa tak šetriť svoje telo – išla by som viac nadoraz.

 

Ovenčení v cieliČo najdôležitejšie by ste odporúčali vašim nasledovníkom?

Andrej: Asi najdôležitejšia správa pre ľudí, ktorí sa chystajú – vyskúšajte si takú 5 dňovú túru. Aby ste vedeli, o čom to je. Na vašej stránke som videl ľudí, čo skončili po troch alebo po jednom dni. Predpokladám, že tí išli bez toho, aby si to predtým vyskúšali. A potom sa už netreba báť vydať sa na cestu. Veľmi nám pomohol mobil s GPS navigáciou a aplikáciou TrekBuddy. Keď sme stratili značku, hneď sme ju vedeli nájsť.

Zuzka: Podľa mňa je dôležité sa dobre zbaliť. My sme mali 26 kg (dva batohy dokopy), v ktorých bolo všetko potrebné plus jedlo na 2-3 dni. Netreba sa báť, že človek bude hladovať. Pozeranie sa do mapy na terén (pramene, dediny) na 1-2 dni dopredu a sledovanie počasia nám tiež výrazne dopomohlo k úspechu, lebo sme nemuseli niesť ťažké zásoby, ktoré sa dali dokupovať pomerne často.{jcomments on}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *