Ďumbier - 2043 metrov vysoký, najvyšší vrch nielen hlavného hrebeňa Nízkych Tatier ale aj celej Cesty hrdinov SNP. Vrchol buduje kremitý diorit, bralnatú severnú stranu granodiorit, južnú krasovú kryštalické bridlice. Severné svahy boli vymodelované ľadovcami a strmý ľadovcový kotol zbiehajúci do záverov dolín Bystrá, Ludarovská a Štiavnica sú od roku 1973 štátnou prírodnou rezerváciou s plochou 2043,76 ha.

Rozsiahle lesné pásmo, ktoré  vytvárajú horské ihličnaté lesy od kosodrevinového po alpínsky stupeň, sa vo vyšších polohách vyznačuje zachovalými porastami pralesovitého rázu. V bylinnom podraste sa vyskytuje vzácny žerušničník nebadaný (Cardaminopsis neglecta), horec ľadovcový (Gentiana frigida), kučeravec čiarkovitý (Griptogramma crispa), poniklec biely (Pulsatilla alba), starček karpatský (Senecio carpaticus) a iné.

Ďumbier je naozaj majestátny vrch, ktorý sa akoby z výšky pozerá na ostatné vrchy Nízkych Tatier a ponúka veľmi dobrý kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Zároveň je dôstojným partnerom vysokotatranských či západotatranských vrcholov.

Vo svahoch sa zachovali z minulosti stopy po banskej činnosti (ťažba železa, zlata, antimónu). Počas SNP sa na Ďumbieri odohrali 30.10.1944 ťažké boje medzi partizánmi a nemeckými trestnými oddielmi. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej Chate M.R.Štefánika pomník padlým partizánom.

Erózna činnosť

Už viac ako 10 rokov je uzatvorená časť turistickej značenej trasy v úseku chata M.R.Štefánika - Ďumbier. Dôvodom jej uzatvorenia bola neúnosná antropogénna erózia, ktorá síce nemusí pôsobiť dlhodobo, ale iniciuje následné deštrukčné procesy. Hranica sezónneho uzáveru je vyznačená v teréne dreveným oplotením a pohyb je možný len po tyčovom značení v čase súvislej snehovej pokrývky o hrúbke minimálne 15 cm.

Vlastnú eróziu naštartovalo nesprávne trasovanie a skracovanie chodníka a množstvo turistov prechádzajúcich týmto frekventovaným miestom. Pritom paradoxne ešte začiatkom 70-tych rokov sa tu v okolí nad hornou hranicou lesa pásol dobytok.

Eróznou činnosťou bol a je najviac poznačený JV svah Ďumbiera od sedla pri chate M.R.Štefánika pod vrchol. Priemerný sklon svahu je 28 % a erózna plocha predstavuje približne 13 ha.

Práce na sanácii sa začali v 1993 roku, následne po uzatvorení chodníka v spolupráci s Technickou univerzitou vo Zvolene. Realizácia bola rozdelená do dvoch etáp:

I. etapa zahŕňala najmä osvetu v médiách a formou tabúľ

II. etapa bola podstatne náročnejšia a predstavovala vlastnú stabilizáciu svahu

Ako prvé technické opatrenie bolo potrebné odvodnenie eróznych plôch, aby sa eliminoval odnos materiálu. Stabilizácia dna eróznych rýh sa uskutočnila pomocou priečnych objektov - prepážok, kamenných zákopov a žrďoviny, čím sa odstupňovalo dno a spomalil odtok. V závere tejto etapy sa vysadilo cca 1700 kusov sadeníc kosodreviny a erózne plochy sa prekryli mačinami a nakosenou trávou z okolitých svahov. Pokusne sa položila protierózna sieť typu Aquasol vyrobená z kokosových vlákien a slamy. V priebehu letných mesiacov roku 1995 prebehla posledná časť revitalizácie svahu v náročných podmienkach, kde akcia takéhoto veľkého rozsahu nemala v slovenskej ochrane prírody obdobu.

Zdroj eróznej činnosti: www.napant.sk

Poloha Ďumbiera na mape: