„Pre Štefánika bolo len jedno miesto: na temeni Bradla nad Košariskami, kam sa on za voľných chvíľ po cestách ďalekým svetom utiekol pokochať krásou svojho rodného kraja, odtiaľ v žiarach rannej zory sledoval strieborný tok Váhu a sivú hlavu Inovca, v pohádkových náladách rysujúce sa rozvaliny dávnych dôb hradu Čachtického a šeré trosky Branča. Sokole, tu rozhliadni sa naposledy po Javorine a Bielej hore a tu odpočívaj.“  architekt Dušan Jarkovič, tvorca mohyly.

Mohyla M.R. Štefánika na bradle rozdelila cestu hrdinov SNP na dve časti. Prvou je samotná Cesta Hrdinov SNP začínajúca na Dukle a prechádzajúca väčšinou Slovenska, a tou druhou je Štefániková magistrála prechádzajúca Malými Karpatmi a končiaca pod hradom Devín. Mohyla sa vypína  na 543 metrov vysokom Bradle nad krásnym kopaničiarskym krajom a zároveň nad Štefánikovou rodnou obcou Košariská, ako aj nad mestom Brezová pod Bradlom, ktorá vďaka mohyle získala takýto oficiálny názov.

História:

Po tragickej nehode je M.R. Štefánik aj s posádkou lietadla pochovaný na Bradle, kde navŕšili malú mohylu a do nej zapustili kamenný kríž. O päť rokov neskôr, teda 4. mája 1924 bol slávnostne položený základný kameň. Po celonárodnej zbierke medzi Slovákmi doma aj v zahraničí, v ktorej sa vyzbieralo 2 mil. korún, sa roku 1927 začína zo stavbou a tá je do roka dokončená. Samotné stavebné práce stáli 3 mil. korún a na stavbe sa podieľalo 150 až 200 robotníkov. Travertín na pôvodnú stavbu daroval štát z lomov v Spišských Vlachoch a neskôr pri obnove v rokoch 1989 - 1996 je mohyla obložená kameňom zo Spišského Podhradia.

Realizácia:

Stavba predstavuje vrcholné dielo architekta Dušana Jurkovič, ktorý sa mohylu snažil zakomponovať do okolitého prostredia, kde na kopci Bradlo vytvoril 96 m dlhý a 70 m široký terasovitý objekt. Dolná terasa je v štyroch rohoch ukončená vatrovými komorami sprístupnená dvomi schodiskami. Horná terasa s rozmermi 45 a 32 metrov je charakteristická štyrmi obeliskami s výškou 12,5m. Obelisky symbolizujú 4 obete leteckého nešťastia a zároveň 4 krajiny v ktorých M.R. Štefánik pôsobil.

Vrchol mohyly tvorí náhrobok tzv. tumba, s nápismi na stranách. Asi 10 m pod mohylou sa nachádza verejnosti neprístupná hrobka s ostatkami a nad touto hrobkou je miestnosť so základným kameňom a krížom z dočasného hrobu. Taktiež sa v tejto miestnosti nachádzajú mozog a srdce M.R. Štefánika, ktoré sú uložené v sklenených a keramických skrinkách.

Ďalšie fotky nájdete aj v Galérii

Poloha mohyly na mape: