Hrad Zborov sa nachádza nad ľavým brehom riečky Kamenec necelý kilometer a pol juhozápadne od obce Zborov, cez ktorú prechádza aj Cesta hrdinov SNP. K začiatkom hradu sa historické správy nevyslovujú tak jasne, ako by to bolo treba. Je zrejmé, že okrem správnej funkcie pomerne rozsiahleho územia (panstva) mal hrad strážiť a kontrolovať pohyb na dôležitej komunikácii, ktorá za Zborovom prekračovala karpatský hrebeň. O jeho trvalom význame vypovedajú dve bojové stretnutia počas prvej svetovej vojny, ktorými si ruská armáda chcela vynútiť prechod do vnútra krajiny.

Vznik a správa hradu

Pôvodným centrom panstva bolo Smilno. Na stavbu hradu sa vytvorili predpoklady pri oddelení jeho časti, pravdepodobne z iniciatívy ústrednej moci. Kráľovský hrad tak mohol byť založený niekedy po roku 1317 a prvýkrát sa pod menom Makovica spomína o tridsať rokov neskôr, keď na ňom boli kastelánmi Štefan a Juraj Bubekovci. V roku 1364 kráľ Ľudovít I. Veľký obdaroval hradom Petra Cudára z Onódu, ktorého potomkom sa podarilo panstvo výrazne rozšíriť a v plnom rozsahu využívať až do roku 1470. Nebolo to bez komplikácii. Po sporoch s pánmi z Rozhanoviec prišiel nový konflikt, tentoraz kvôli neuskutočnenému zálohu Zborova Jánovi Bubekovi z Plešivca. Neuspokojový výsledok Jána tak nahneval, že v roku 1416 Šimona z Onódu, syna bána Petra, zabil.

Po vymretí rodu majetky bez pána kráľ Matej Korvín v roku 1470 daroval svojim obľúbencom Rozgoniovcom (pánom z Rozhanoviec). Od roku 1522 ho už mali v rukách Tárcaiovci z blízkej Kamenice, ktorým hrad, ako Zápoľskeho priaznivcom, v roku 1548 Ferdinand I. Habsburský zabavil a odovzdal Gašparovi Serédimu. Gašpar a jeho syn Juraj sa zrejme o hrad zaslúžili veľkolepým rozšírením jeho opevnení. S nimi boli v príbuzenskom zväzku aj ďalší majitelia - Andrej Banáš, ktorý sa v roku 1571 oženil s Gašparovou vdovou, a manžel Jurajovej dcéry Ján z Ostrogoru. Posledne menovaný v roku 1601 predal panstvo Žigmundovi Rákocimu a ako on, tak i jeho potomkovia hrad viac menej len udržovali. Rákociovci sa, samozrejme, angažovali v povstaní Imricha Tokoliho a nie div, že pri jeho potlačení cisársky generál Schutz v roku 1684 hrad dobyl a prikázal zbúrať. V tom čase už slúžil kaštieľ v mestečku Zborov a na tak náročnu obnovu hradu chýbala motivácia.

Stavebný vývoj

Na hrade sa neuskutočnili žiadne stavebno-historické ani archeologické prieskumy a tak opis jeho vývoja vychádza z povrchovej prospekcie a je platný len podmienečne.  I tak možno s určitosťou rozoznať, že aj napriek veľkému plošnému a hmotovému rozsahu zrúcaniny bol pôvodný hrad dlhý čas veľmi malý. Predstavoval len dnešné, najmenej zachované a tým i málo čitateľné jadro v tvare useknutého oválu s hranolovou vežou na južnom rohu. K prístupu sa veža obracala tupo zalamovaným čelom. Podľa vnútorných rozmerov bola obytná a na ňu nadviazala ďalšia obytná budova, ale nevieme presne kedy. Budova na severe bola pravdepodobne tiež palácom a vďaka východnej orientácii mohla obsahovať v písomných prameňoch uvádzanú kaplnku. Do hradu sa vstupovalo zo západu, kde okolo 15. storočia vyrástlo neveľké predbránie. Ďalšie rozširovanie hradu prebiehalo ideálnym spôsobom koncentrických prstencov opevnenia, čo umožnil kúžeľovitý tvar kopca. Je možné, že ešte v 15. storočí pribudol stredný pás opevnenia, ale nanajvýš s jednou batériovou vežou. Na severe v ňom stála  veža s bránou, do ktorej sa vchádzalo po stúpajúcej drevenej rampe podoprenej kamenným pilierom.

Hlavné rozšírenie hradu nastalo príchodom Serédiovcov zhruba v polovici 16. storočia. Ak vznikol stredný pás už skôr, tak vtedy dostal tri ďalšie oblé bašty alebo skôr batériove veže. Ohromným zväčšením plochy hradu však bola výstavba dolného pásu. Aj ten posilňovali tri bašty rôznorodého tvaru a predbránie, do ktorého sa vstupovalo cez priekopu od juhu. V tom čase bolo jadro hradu dôsledne obstavané obytnými a prevádzkovými budovami, z ktorých zostalo len veľké rumovisko.

Súčasnosť

Hradná zrúcanina bola počas 1. svetovej vojny značne poškodená. Hradný kopec bol už v r. 1926 vyhlásený za chránenú oblasť a jeho ochrana bola rozšírená v r. 1950 vyhlásením za štátnu prírodnú rezerváciu, čo ho zaradzuje medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. Ochrana je zameraná najmä na mohutné niekoľko storočné jedince duba letného vysadeného pozdĺž prístupovej cesty na hrad.

Čo sa týka hradu samotného na jeho obnovu vynakladá občianské združenie "Združenie na záchranu Zborovského hradu" maximálne úsilie.  Postupne sa snažia podávaním žiadostí o granty a verejnými zbierkami zaistiť finačné prostriedky na jeho postupnú opravu. Aktuálne informácie nájdete na hrad.zborov.sk.

Poloha hradu na mape:

Literatúra:

Placek, M - Bóna, M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. 329-331 s.