Dnes sa pri polemike o obliekaní pri všetkých športoch, či už je to turistika alebo futbal, môžeme stretnúť s fenoménom moderných funkčných materiálov. O nás zákazníkov sa bijú stovky "TEX" materiálov s úžasnými vlastnosťami a najmä s prepracovanými reklamnými kampaňami. Čísla a názvy ako xTEX 5 000 či dokonca 15 000 sú napísane takmer na všetkom, ale kto sa v tom má zorientovať? Nesnažia sa nás marketingový experti len ošmeknúť?

Nielen v outdoore sa preferuje vrstvené odievanie, ktoré vymysleli už naši prastarí otcovia. Už vtedy vedeli, že najlepšie nám je keď môžeme kombinovať, pridávať a odoberať podľa našich potrieb a počasia. Neskôr sa vymysleli názvy ako prvá vrstva či dokonca "next to skin", druhá izolačná a tretia ochranná vrstva.

 

Čo to všetko znamená a obnáša? Čo je dobré a čo funguje? Ako nám výrobcovia klamú?

Prvá vrstva

Prvá vrstva je tvorená spodným prádlom priamo na tele, ktoré plní funkciu rýchleho odvodu potu a tvorby optimálnej mikroklímy. Najčastejšie sa používajú rôzne umelé vlákna alebo vlna. Výrobcov je veľa, či už s lepšími, alebo horšími materiálmi a taktiež je tu trend návratu k prírode v podobe ovčej vlny (merino), ktorá poskytuje mnoho výhod oproti umelým vláknam. Asi najväčšou je neabsorbovanie pachov. Z osobnej skúsenosti by som pridal aj vyššiu životnosť materiálu a pocit suchého trička aj v prípadoch, keď je navlhnuté potom. Klady a zápory sa odjakživa priťahujú, a preto je takéto tričko drahšie a pomalšie odvádza pot než klasické umelé pleteniny. Drobným negatívom vlny je taktiež jemné alebo silnejšie pichanie, ktoré pociťujú ľudia s vysokou senzitivitou na vlnu. Pre bežného turistu, ktorý nemá tendenciu sa extrémne potiť, vychádza vlna ako najvhodnejší materiál. Pre športovejšie

3 vrstvy (Zdroj: Musto.com)

povahy, či "potivejších" ľudí tu zostávajú umelé vlákna. Značiek s komoditou vlny je v našom geografickom pásme poskromne, ale všeobecne sú to vynikajúce značky, napríklad nórsky Devold a Aclima alebo novozealandský Icebreaker plus slovenské Zajo s novou kolekciou vlny. Tých druhých, s umelými vláknami, je už o niečo viac, s výrobkami vo všetkých cenových kategóriach, a ako to už býva, cena zväčša vyjadruje kvalitu použitého materiálu a kvalitu výroby. Svetoznámi Craft obliekajúci olympionikov vždy obstojí na výbornú, ale ani české zastúpenie lacnejšieho prádla od Progressu či Sensoru nesklame, ale samozrejme výrobcov je omnoho viac, napríklad aj také značkové ikony ako Adidas a Nike majú ucelenú ponuku.

 

Izolačná vrstva

Druhá, izolačná vrstva, je reprezentovaná rôznymi fleecovými materiálmi, či už v podobe voľnejších celorozopínacích Polartec-ových a iných fleece búnd alebo obtiahnutejších búnd "na telo" zväčša vyrobených z materiálu Polartec Powerstrech či Technopile a ich podobám, ktoré sú o niečo tenšie oproti celorozopínacej klasike, ale izolujú podobne. Týmto spôsobom sa dá ušetriť váha a aj objem v batohu. Druhá vrstva je všeobecne najjednoduchšia a v teple vynechávaná, ide predsa o vrstvu, ktorá udržuje teplo a dovoľuje putovať potu čo najrýchlejšie preč. Existuje množstvo výrobcov fleecových búnd používajúcich rôzne materiály, od tých lacnejších až po značkové. Medzi tie overené stálice patrí značka Polartec s rôznymi typmi fleece materiálov ako Polartec 100, 200 či Polartec ThermalPro alebo spomenutý PowerStrech, ktorý používam a zatiaľ považujem za najlepší z vyskúšaných.  Je tu samozrejme aj mnoho iných a určite vynikajúcich materiálov.

Ochranná vrstva

Treťou a najdiskutovanejšou vrstvou je tzv. ochranná vrstva. Dnes je zväčša reprezentovaná membránovými materiálmi v dvoch podobách a to buď hardshell alebo softshell. Pri softshelle sa jedná o určitú kombináciu druhej a tretej vrstvy, keď je bunda (alebo nohavice) jemne zateplená fleecom a materiál tak tvorí jednoliaty celok. Zväčša sa medzi vrchným a vnútorným materiálom nachádza veľakrát diskutovaná membrána, ktorá má často (a najmä v lacnejších výrobkoch) nižšiu či nízku priedušnosť. Preto si treba dať pri výbere pozor. Softshellová bunda spĺňa kritériá na vetruodolnosť, priedušnosť, ale nepremokavosť nie je stopercentná. Dá sa povedať, že softshellová bunda je vhodná do slabého alebo stredne silného vetra a slabého dažďa. Druhou možnosťou je hardshell, ktorý je plne nepremokavý, vetruodolný, no občas môže priniesť problém s nízkou priedušnosťou, tak ako aj softshell. Existujú totiž materiály rôznej kvality a ani cena vždy nezaručuje vynikajúcu membránu.

Trojvrstvý laminát (Zdroj Texport.at)

Už som spomenul pojem priedušnosť materiálu, čo je však len jeden z parametrov určujúcich vlastnosti membrány. Ďalším dôležitým parametrom je vodeodolnosť. Zákazník často ani netuší, čo nám dané čísla prezrádzajú, koľko je málo, či koľko zodpovedá jeho osobným potrebám.

Vodeodolnosť sa udáva ako tlak výšky vodného stĺpca na materiál (zväčša udávaný v impresívnych milimetroch), zjednodušene povedané - materiál vydržal v laboratóriu takú výšku vodného stĺpca, až kým premokol. Z pohľadu turistu sú dôležité vodeodolnosti cca 10000 mm vodného stĺpca, čo zodpovedá tlaku pri kľaknutí do mokrej trávy alebo nosení ľahšieho batoha na chrbte, či tlak cca 16000 mm, ktorý sa prirovnáva k tlaku ťažkého batoha na chrbte. Parametre vodeodolnosti sa často udávajú na visačke a lákajú už spomenutými číslami 5,15,20 000. Druhým parametrom a asi tým dôležitejším parametrom, je priedušnosť, ktorý je najdôležitejší pre ľudí, ktorí sa viac potia. Udáva sa v dvoch rôznych stupniciach a dobrej priedušnosti, ktorú dosahujú zväčša drahšie výrobky, zodpovedá 6Ret - odpor kladený prechodu vodných pár materiálom. Táto stupnica bola založená kvôli nejasnostiam vychádzajúcich z rôznych metodík pre pôvodný systém merania - MVTR. MVTR je opozitná metóda k metóde Ret a vychádza z nej údaj o tom, koľko gramov vodných pár sa dokáže odpariť jedným metrom štvorcovým látky v priebehu 24hodín.

 

RET Priedušnosť
MVTR [g/m²/24 h]
< 6
Veľmi dobrá
> 20 000
6 - 13
 Dobrá 9 000 - 20 000
13 - 20
 Slabá 5 000 - 9 000
> 20
 Veľmi slabá
 < 5 000

Tab. 1.: Porovnanie priedušností

Pre lepšie porozumenie tejto tabuľke je treba zdôrazniť, že priemerný človek pri chôdzi s ľahkým batohom sa vyprodukuje 13 000 [g/m²/24 h] vodných pár a pri behu je to už cca 27 000 [g/m²/24 h]. Z týchto údajov jednoznačne vychádza, že dobrá membrána musí spĺňať priedušnosť 6Ret. Niekomu to však nebude stačiť, každý človek sa potí inak a sú ľudia, ktorí aj pri ľahkej aktivite potrebujú priedušnosť bundy ako niekto pri behu. Už Vám musí byť jasné, že ak má bunda na rukáve napísané 5 000, tak nie je nijak úžasná a je vhodná tak na lyže v zime.

 

Pri každej vrstve som spomenul nejakú tú skúsenosť s materiálmi, a tak vymenujem materiály, ktoré som vyskúšal a označil ako pre mňa vynikajúco priedušné a nepremokavé. Za naj označím Gore-Tex, e-Vent a Dermizax, všetky som vyskúšal v trojvrstvom lamináte. Laminát znamená, že membrána sa nachádza zalaminovaná medzi dvomi tkaninami, vybavenie neobsahuje žiadnu vlajúcu podšívku a ani podobný systém ochrany membrány. V lacnejších, ale stále kvalitných membránach existujú materiály ako BlockVent či Gelanots. Nižšia cena je spôsobená aj vlajúcou podšívkou kde existuje obmedzený prístup priamo k membráne a následne materiál sa rýchlejšie opotrebuje. Čo sa zas týka priedušnosti a vodeodolnosti, tak aspoň na začiatku sú tieto parametre veľmi slušné.

Na záver

Nevnucujem nikomu môj názor na obliekanie a nikto nemusí považovať môj článok a rady za smerodajné, ale na základe svojich skúseností z hôr však môžem povedať, že tieto tri vrstvy sú vynikajúci spôsob obliekania. Za najideálnejší materiál prvej vrstvy považujem vlnu, pre druhú vrstvu volím fleece, v zime sa pridruží aj perová vesta a nakoniec membránový hardshell. Posledná vrstva je trochu alchýmia, pretože vybrať lacno a mať pritom membránu, čo vydrží, nie je ľahké. A treba sa aj pripraviť na vyššiu cenu aj pri hľadaní vo výpredajoch. Stále je však lepšie kúpiť si dobrú bundu za 200 € než za ňu vyhodiť 90€, a potom trpieť pri každom tuhšom daždi. Najmä počas viacdňového pobytu na horách.

- zahlasujte za článok na vybrali.sme.sk