"Hoc sa mi nepodarilo nahovoriť žiadneho parťáka aj napriek tomu a vďaka štipke šťastia sa ocitám na Dukle, a vyrážam na Cestu hrdinov SNP, ale nie sám."

Pre väčšinu z nás to bol po dlhú dobu len sen, mesiace a často aj roky nám to vŕtalo v hlave až sme sa rozhodli, ale Emil sa rozhodol a bodka. Nám už len zostáva načerpať z tejto dávky odhodlania.

Môžeš sa na začiatok krátko predstaviť?

Volám sa Emil. Mám 21 rokov a pochádzam zo Žiliny. Študujem štvrtý rok informatiku v Brne. Rád hrám na basu, čítam dobré knihy, počúvam blues a chodím po kopcoch.

Kedy si začal premýšľať nad absolvovaním Cesty hrdinov SNP

Asi dva mesiace pred štartom. Ihneď potom ako sa mi podarilo spraviť bakalárske štátnice a mal som pred sebou 3 mesiace voľna.

Čo bolo impulzom, inšpiráciou pre absolvovanie Cesty hrdinov SNP, ako si sa dostal k tomuto nápadu?

Po štátniciach som chcel spraviť niečo veľké a odreagovať sa od školy a počítača. Jedna kamarátka mi raz spomenula, že by rada išla z Brna domov pešo. Tak som si povedal, že prečo teda neskúsiť prejsť celé Slovensko.

Ako sa s tým vyrovnávalo okolie, presviedčal si niekoho aby sa k tebe pridal?

Rodičia a súrodenci ma veľmi podporovali. Dokonca až tak, že mi preplatili všetky trovy :-)

Samozrejme, človeku sa nechce ísť samému. Ak som ale chcel ísť, musel som sa zmieriť aj s touto alternatívou. Vyrazil som teda sám a zázrakom sa ku mne vždy niekto pridal. Rodina alebo kamaráti. Celkovo som sám išiel iba 5 dní (z 27).

Odporúčam aj ostatným, ak nemáte s kým, skúste to aj sami.

Ako dlho trvalo než si nápad zrealizoval?

Asi dva mesiace od nápadu. Moc som netrénoval. Netreba sa báť ani toho, kondícia nabehne počas šlapania.

Hľadal si informácie o nadchádzajúcej ceste, čo všetko Ti pomohlo?

Hlavne na vašej stránke a potom čo našiel "gúgeľ".

Čo si si hovoril po prvom dni pochodu?

Bojím sa.

Au, moje nohy.

Prečo mám tak ťažký ruksak?

Už len 750 kilákov a budem tam.

Ako si sa vyrovnával so šľapaním osamote?

Spieval som si, modlil som sa, rozprával si pre seba a mal som “super” pomôcku - Bear bell. Ten mi pekne zvonil a plašil medvede počas cesty. (po troch dňoch skončil hlboko v ruksaku)

Kedy prišla tá skutočná kríza, kedy si si začal hovoriť, že v najbližšej dedine to zabalím?

Keď kamarát, čo so mnou išiel, v Štósi zahlásil, že sa odpája a ide domov.

Ako si sa vysporiadaval s krízami, a ako ich umocnilo nepriaznivé počasie?

Najväčšia kríza je keď sa človek stratí a nevie, kde presne je. Nepríjemné je aj keď nie je dostatok vody.

Ja som mal dážď za celý čas iba 5 dní, ale aj to mi úplne stačilo. Je dobré potom prísť na miesto (aj privát), kde sa dá dobre vysušiť.

Čo s odstupom času hovoríš na Cestu, (bolo to až také krízové)?

Z odstupom jedného týždňa som si vyčítal, koľko času som zabil.

Po mesiaci som mal z toho väčšiu radosť. ( Ľudia mi gratulovali a potľapkávali ma po pleci )

A teraz ? Boli to zatiaľ moje najfantastickejšie a najlepšie využité prázdniny.

Šiel/šla by si zas či chystáš podobnú šialenú akciu?

Možno na Fagaraš do Rumunska.

Čo si si vzal z tvojej cesty, čo Ťa najviac oslovilo, čo si o sebe zistil?

Keď si niečo zaumienim a idem rovno za tým, tak sa dajú dosiahnuť velikánske veci.

Ak by si šiel znova čo by si spravil inak, čo by si zmenil?

Nabalil by som ľahší ruksak (nie 25kg) a nekupoval veľa jedla ( v každej dedine je obchod a ak nie ten, tak dobrí ľudia ).

Čo najdôležitejšie by ste odporúčali vašim nasledovníkom?

Voda, vždy mať dostatok.

- hlasuj za článok na vybrali.sme.sk