Hrad Dobrá voda

Zrúcanina hradu ležiaca v strednej časti pohoria Malé Karpaty nad obcou Dobrá Voda v okrese Trnava v Trnavskom kraji ktorý využil pretiahnutú výšinu (asi 320 m n. m.) na severozápadnom okraji malokarpatskej kotliny, kde sa nachádza aj rovnomenná obec. Neďaleko hradu vedie aj Cesta hrdinov SNP a dostanete sa k nemu po krátkej odbočke, ktorá zaberie maximálne 10 minút. Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí a aj v prvých písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň.

Historický názov Ioku (maďarsky Jókó) – Dobrý kameň – aspoň prívlastkom zodpovedá slovenskému názvu a v tejto podobe sa prvýkrát uvádza roku 1316. Vtedy tu pôsobil Štefan, kastelán temešského župana Mikuláša; maďarský historik E. Fúgedi usudzuje, že hrad založil Aba z hlohoveckej vetvy rodu Abovcov. Pravdepodobne po smrti Matúša Čáka (1321), ktorého vlastníctvo hradu sa dá viac než predpokladať, sa dostal do rúk kráľa Karola Róberta; aspoň v roku 1363 bol na hrade kráľovský kastelán. V roku 1394 ho od kráľa Žigmunda dostal jeho popredný spriaznenec Štibor zo Štiboríc. Kastelán hradu sa počas vzbury proti kráľovi postavil na stranu povstalcov a Štibor musel v roku 1403 dobývať vlastnú pevnosť. Po Štiborovej smrti (1414) panstvo prevzal syn rovnakého mena a od roku 1436 nasledoval rod Orságovcov, ktorý hrad vlastnil až do roku 1567, keď Kryštofom vymrel. Orságovci sa o hrad starali a zaslúžili sa o jeho rozšírenie a opevnenie.

Súčasnosť Autor: Miroslav JalecV roku 1583 získali hrad Erdodiovci, pre ktorých nemal veľkú cenu a tomu zodpovedala aj neveľká stavebná činnosť. Išlo zrejme skôr o najnevyhnutnejšiu údržbu. Hrad so zastaraným opevnením utrpel značné škody v roku 1703 pri vojnových udalostiach za povstania Františka II. Rákociho; roku 1762 navyše vyhorel, a preto ešte v roku 1770 opravovali hradnú kaplnku. Nepotrebný hrad však už upadal. Ešte v roku 1797, podľa obrazu uloženého v zbierkach na Červenom Kameni, bol vrátane striech takmer neporušený, no o sto rokov neskôr ho profesor J. Kônyôki zobrazuje ako úplnú zrúcaninu s jedinou dochovanou stenou paláca.

Terénny náčrt a vývojova schéma hradu. 1 - dve fázy jadra z prelomu 13. a 14. storočia, 2 - Prvá polovica 14. storočia, 3 - 15. storočie, 4 - Druhá polovica 16. storočia, 5 - neskoršie. Zdroj: Placek, M - Bóna, M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. 110-113 s.Stupeň zachovania zrúcaniny je však napriek všetkému taký velký, že dovoľuje pomerne spoľahlivú základnú analýzu vývoja hradu. Pritom relatívne najviac je narušené jadro hradu, ktoré na prvý pohľad tvorí dvojvežová dispozícia s palácom zovretým medzi hranolové veže. Situácia však nie je taká jednoduchá. Veže sú oproti sebe nepatrne pootočené a ani palác s nimi netvorí jednotný blok. Z veží sa zachovali len pôdorysné polovice a podľa pozorovania M. Bónu sa ako staršia javí východná veža (7,7 x 7,7 m), respektíve jej spodok, kde neboli nárožia armované kvádrami. Tie má už druhá veža (9,2 x 9,8 m), palác i oporné piliere, ktoré zrejme vyrástli krátko po jej vzniku, ale i horná časť prvej veže. Pravdepodobne sa teda až dodatočne sformoval dvojvežový útvar s medziľahlým palácom, ktorý by inak zhruba o štyridsať rokov predstihol výskyt hradnej dispozície tohto typu. Rozvrhom sa hrad, naopak, vracia skôr späť a pripomína neskororománske zrastlice, ktorých veže boli obytné. Aj obe veže Dobrej Vody boli, aspoň neskôr, obytné, lebo hrúbka múrov v prízemí (1,9 a 2,5 m) umožňovala vytvoriť dostatočný vnútorný priestor.

Súčasnosť Autor: Miroslav JalecZdá sa, že do polovice 14. storočia vrchol hradného kopca ohradzoval masívny múr a zahrnul i dlhý skalnatý výbežok na východe. Jeho polygonálne ukončenie poukazuje na možnú existenciu kaplnky, no bola odtiaľ možná i kontrola cesty vedúcej v tesnom údolí pod hradom. Nad ňou, v severnej hradbe s dochovanou ochodzou, je zakomponovaná drobná, dovnútra uzavretá hranolová bašta. Vo výstupku hradby vedľa východnej veže je zasypaná hradná studňa. Známa bádateľka D. Menclová ju považovala až za renesančnú, ale jej gotický pôvod nemožno bez archeologického výskumu vylúčiť. Brána tohto dlhého predhradia, ktoré sa ťahalo pozdĺž južného boku jadra, sa nachádzala v priečnom múre pod ochranou západnej veže.

Pohľad na hrad od západu a severu na konci 19. storočia Zdroj: Placek, M - Bóna, M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. 110-113 s.Do brány sa vchádzalo po stúpajúcom drevenom moste z takmer rovnej obdĺžnikovej plochy na zníženom západnom konci hradnej výšiny. Nie div, že ju najneskôr na konci 15. storočia obohnali kamennými hradbami a do juhozápadného kúta našikmo zabudovali hranolovú vežu so vstupnou bránou. Na múr pôvodného predhradia nadväzovala nová časť hradu podkovovitou delovou baštou, z ktorej bolo možné ostreľovať cestu vedúcu k bráne. Ani pred ňou nebola priekopa, ale proti nežiaducemu vniknutiu mala padacie mreže, a navyše o niečo neskôr bolo na svahu postavené ešte predbránie, z ktorého subtílnych múrov zostali len fragmenty.

Súčasnosť Autor: Miroslav JalecHoci aj tento útvar mal pri vstupe malú baštu, opevnenie sa vyznačovalo ešte stredovekým charakterom a pretiahnutá dispozícia neposkytovala dostatok miesta na hospodársku prevádzku. Preto ďalšie nové a priestranné predhradie v druhej polovici 16. storočia zostúpilo až pod úpätie južného svahu a bolo posilnené troma oblými baštami. Dve nárožné výrazne vystupovali z líca hradieb, tretia stála vedľa novej prvej brány. Na juhu ešte pred hradbou vykopali priekopu a z hliny navŕšili val. Nejaké stavby vtedy vstavali do priestoru za bránu gotického predhradia a cesta do jadra prechádzala dlhým prejazdom a úzkym koridorom. Azda poslednými stavbami boli hospodárske budovy v renesančnom predhradí a pravdepodobne i vyčlenenie nástupného priestoru na vstup do palácového jadra. Pred východnou vežou tak vznikol menší dvor prístupný po schodisku, ktorý zahrnul i zmienenú studňu. Od 17. storočia hrad žil už len z upravovanej, respektíve opravovanej podstaty a niekedy v prvej polovici 19. storočia spustol úplne. Späť na NOVINKY

 

Poloha hradu Dobrá voda na mape:

{source}
<iframe style=’width:550px; height:300px;’ src=’http://embedded.freemap.sk/?
layers=T&lon=
17.52862&&lat=48.60933&zoom=14&marker=http://cestasnp.sk/images/sipka_5.png,32,32,-16,-32‘ scrolling=’no’ marginheight=’0′ marginwidth=’0′ frameborder=’0′></iframe>
{/source}

Literatúra:

Placek, M – Bóna, M. Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava: Slovart, 2007. 110-113 s.

– hlasuj za článok na vybrali.sme.sk

{jcomments on}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *