Panenská veža

Hrad Devín

Panenská vežaDevínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Pod názvom Dowina sa spomína vo Fuldských análoch z roku 864. Nachádza sa na sútoku riek Dunaja a Moravy, je to miesto osídlené od praveku, súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus, dôležitá veľkomoravská obranná pevnosť, Rastislavovo kniežacie hradisko.

V 13.-tom storočí postavili stredný a horný hrad, ďUmiestnenie hradu na mapealšie úpravy vykonali v druhej polovici 16. storočia, v roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská. Od 30-tych rokov 20. storočia sa tu realizuje archeologický výskum, v jednotlivých častiach hradu sú vyznačené pôdorysy objavených stavieb. V suteréne stredného hradu je výstavná miestnosť, súčasťou horného hradu sú čiastočne upravené jaskyne. Ako spomienka na historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval Ľudovít Štúr, je tu umiestnená pamätná tabuľa.V roku 1961 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

História

Devín patrí medzi najstaršie sídliskové aglomerácie doložené v písomných prameňoch. Fuldské anály spomínajú pevnosť Dowina v roku 864. Pomenovanie Dowina, t.j. dievča sa dnes historikmi väčšinou považuje za starobylý názov Devína. Z letopisov aj vychádza, že práve na veľkomoravskom Devíne sa opevnil vtedajší knieža Veľkej Moravy – Rastislav, ktorý hľadal útočisko proti nebezpečenstvu zo strany franského protivníka vedeného ctižiadostivým a ambicióznym východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom. Rastislav a Ľudovít sa údajne nepustili do boja, ba naopak. Na Devíne začali vyjednávať, resp. Rastislav sa poddal Ľudovítovi. Avšak následné udalosti len potvrdzujú že akékoľvek podriadenie zo strany Rastislava bolo len formálne.

Na základe archeologických výskumov, ktoré sa tu nepretržite konajú, môžeme dnes povedať, že toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi bolo na Veľkej Morave významné hradisko – jednak z vojenského, ale aj z kniežacieho hľadiska. Základy kostola odkrytého na akropole nás navádzajú, že mohol byť aj miestom odkiaľ vládli miestne kniežatá, ba aj sám Rastislav v prípade spomínaných franských útokov.

Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, v období rakúsko-uhorských bojov o Devínsku bránu, keď na hradnom kopci vznikol kamenný, rozmermi však omnoho menší pohraničný strážny hrad. Jeho základom bola polygonálna strážna veža s obranným múrom, ktorú postavili na vrchole skalného brala. K rozsiahlejšej výstavbe hradu prišlo potom až v prvej polovici 15. storočia, keď vybudovali východné predhradie s novým obytným palácom. Roku 1460 sa stali vlastníkmi hradu grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí zriadili druhé predhradie. Vtedy postavili južne od skalného brala na osamele stojacom skalnom stržni menšiu polygonálnu strážnu vežičku s cimburím, nazývanú podľa povesti Panenskou vežou. Prestavbu horného hradu spolu s výstavbou nového opevnenia na južnom a severnom svahu urobili v dôsledku tureckého nebezpečenstva Báthoryovci, ktorí boli jeho majiteľmi v rokoch 1527 – 1606. Posledné opevňovacie práce uskutočnili na hrade Pálffyovci v druhej polovici 17. storočia, v čase opätovného tlaku Turkov na Viedeň, keď vznikla na severnom svahu mohutná hranolová bašta. Po zániku tureckého nebezpečenstva Devín stratil obranný význam a v 18. storočí sa začal rozpadávať. Jeho zánik urýchlili aj napoleonské vojská, keď roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria.

Od čias slovenského národného hnutia, po štúrovských vychádzkach na hradné zrúcaniny, sa Devín stal pre svoju veľkomoravskú tradíciu symbolom nielen dávnej slovanskej slávy, ale aj symbolom slovanskej družby a priateľstva medzi národmi. Pred prijatím eura na Slovensku bolo možné panenskú vežu vidieť aj na 50 halierovej minci.

Informácie pre návštevníkov TU (otváracie hodiny, vstupné).

Poloha hradu na mape:

{source}
<iframe style=’width:650px; height:300px;’ src=’http://embedded.freemap.sk/?layers=T&lon=16.978927744394614&lat=48.173102430841865&zoom=13&marker=1′ scrolling=’no’ marginheight=’0′ marginwidth=’0′ frameborder=’0′></iframe>
{/source}

 

Literatúra:

Veronika Plachá, Jana Hlavicová: Devín. Slávny svedok našej minulosti. Ilustrované dejiny (Bratislava 2003)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *