Dobšinská ľadová jaskyňa Zdroj: novoveskahuta.sk

Dobšinská ľadová jaskyňa

Dobšinská ľadová jaskyňa Zdroj: novoveskahuta.skNeďaleko dedinky Dobšinná v NP Slovenský Raj, sa nachádza jedna z najvýznamnejších a čo do množstva ľadovej výzdoby jedna z najbohatších ľadových jaskýň na svete. Stačí ak si spravíte krátku zachádzku z Hanesovej a za necelu 3/4 hodiny dorazíte priamo k jaskyni. Dobšinská ľadová jaskyňa je situovaná v mimoriadne hodnotnom prírodnom území ŠPR Dolina Stratená ľadová jaskyňa (1964, 673,20 ha), kde popri tomto unikáte je rad ďalších hodnotných javov prírody. Jaskyňa taktiež patrí do lokalít svetového dedičstva UNESCO.

 

Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n. m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako „Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená.

Podzemné priestory vznikli mechanickou a chemickou činnosťou vôd Hnilca v svetlosivých vápencoch stredného triasu, ktoré ležia, tak ako v celom Slovenskom raji, na nepriepustných spodnotriasových bridliciach. Výskyt riečnych štrkov splavených Hnilcom z Kráľovej hole, ako aj zachované oválne tvary chodieb v kvapľových častiach svedčia o tom, že vznikla eróziou podzemného toku rieky vo dvoch vývojových úrovniach s relatívnym výškovým rozdielom 50 m. Vlastný jaskynný priestor vznikol korozívnou činnosťou presakujúcej vody a jaskyňa má v základných črtách normálny krasový charakter. Rieka Hnilec svojou erozívnou činnosťou, často za pomoci unášaných okruhliakov patriacich až ku komplexom Kráľovej hole, premodelovala podzemné priestory a čiastočne utvorila priaznivé predpoklady pre prepadávanie povál a skalné rútenia. Tieto deje utvorili i vlastný priestor jaskyne s osobitným mikroklimatickým režimom.

Veľká sieň Autor: JulomlDnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne boli pôvodne spojené so Stratenskou jaskyňou. Osamostatnili sa až po zrútení jaskynného stropu, keď ich sutinový zával oddelil od ostatných častí systému a čiastočne uzavrel cirkuláciu vzduchu. Jaskyňa tým nadobudla tvar vrecovitej dutiny širokej 180 m a hlbokej 70 m s jedným otvorom na povrch, čo bolo príčinou vzniku osobitých mikroklimatických pomerov a jej zaľadnenia.

V zimnom období ním vnikal do jaskyne vonkajší studený vzduch, ktorý schladil jej ovzdušie i steny pod 0 °C. Presakujúca voda mrzla a vytvárala ľadové stalaktity, stalagmity, ľadopády a podlahový ľad. Hrúbka podlahového ľadu dosahuje 25 m, plošná rozloha okolo 11 200 m² a objem sa odhaduje na 145 000 m³ ľadu. Ľad je zreteľne vrstevnatý, s hrúbkou vrstvičiek približne 3 – 5 mm. Priemerná ročná teplota jaskyne (Veľkej siene) je -1 °C, relatívna vlhkosť 96-99%. Okrem podlahového ľadu sú pozoruhodné mohutné ľadové stĺpy a vodopády vo Veľkej sieni (Niagara), ľadové záclony, Veľká opona a Organ v Prízemí.

Zaľadnené sú len vstupné časti jaskyne, kam má prístup prechladený vonkajší vzduch. Zadné a spodné priestory sú bez ľadu so zvetranými kvapľovými útvarmi. Vstupný priestor predstavuje 180 m širokú podzemnú dutinu, klesajúcu od vchodu 30 – 40° na juhovýchod do hĺbky 70 m. Nahromadený ľad v nej vytvoril niekoľko samostatných častí, ako Malú sieň, Veľkú sieň, Zrútený dóm, Ruffínyiho koridor a Prízemie s ľadopádom. Najväčší priestor jaskyne tvorí Veľká sieň elipsovitého tvaru, ktorá je dlhá 72 m, široká v strede 42 m a vysoká 7 až 10 m. Najväčší ľadový stĺp zvaný Studňa meria 9 m. Najlepšie podmienky pre tvorbu ľadovej výzdoby sú v jarnom období, keď povrchové vody prechádzajú puklinami a Veľká sieň Zdroj: oskole.skv priestoroch namŕzajú v podobe rozmanitých útvarov. Miestami sa vplyvom sublimácie utvára i povlak inoväte, čo dodáva podzemným priestorom osobité čaro.

O veľkej sláve jaskyne v minulosti nás môžu presvedčiť aj také mená jej návštevníkov ako sú: polárny bádateľ a nositeľ Nobelovej ceny Fridtjof Nansen, staviteľ Suezského prieplavu Ferdinand Lesseps, maďarský spisovateľ Mór Jókai a mnohí ďalší. Z našich popredných osobností jaskyňu navštívili napríklad P. O. Hviezdoslav, Svetozár H. Vajanský, Š. M. Daxner.

 

Poloha jaskyne na mape:

{source}
<iframe style=’width:550px; height:300px;’ src=’http://embedded.freemap.sk/?
layers=T&lon=20.30416
&&lat=48.86816&zoom=13&marker=http://cestasnp.sk/images/sipka_5.png,32,32,-16,-32‘ scrolling=’no’ marginheight=’0′ marginwidth=’0′ frameborder=’0′></iframe>
{/source}


– hlasuj za článok na vybrali.sme.sk

{jcomments on}

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *