Cestopis Solinko a Hasty (Nízke Tatry)

8. deň (utorok 27.6.2006) Telgárt – útulňa Andrejcová

Po dobrom spánku sme sa vydali na Kráľovu hoľu, ale ešte predtým sme si po týždni dali klasické raňajky (15 dkg tresky a 3 rožky) doplnil som tekutiny a vyrazili sme na náročný výstup (vlastne sa mi nezdal náročný, aj značku sme predbehli asi o hodinu).

Jediné čo naznačovalo náročnosť bola zvýšená spotreba vody (2 l na 6 km). Hore sme si oddýchli a pokochali sa výhľadom, aj keď cez množstvo dotieravých múch nebolo veľa vidieť a pokračovali ďalej. Na Útulňu Andrejcová sme došli niečo po tretej. V miestnom ľadovom prameni som sa okúpal a z dlhej chvíle ešte opral nejaké veci. Bolo rozumné, že sme sa rozhodli prenocovať tu, lebo k večeru sa spustila riadna búrka, dokonca na niektorých miestach začala pretekať aj nová strecha útulne. Keďže sme tam boli sami, mohli sme si nájsť takú posteľ, na ktorú nekvapkalo. Kubo vyskúšal takmer všetky, kým sa neuspokojil s tou nado mnou.

 

9. deň (streda 28.6.2006) útulňa Andrejcová – Chata M. R. Štefánika

Už ráno sme vedeli, že kvôli polomom budeme musieť opustiť Kráľohoľske Tatry a cesta z Veľkej Vápenice nás v tom utvrdila, a tak sme zišli do Heľpy a obišli to autobusom cez Brezno. Skočili sme na obed do bistra a ešte dokúpili dáke potraviny, sadli sme na autobus a na Čertovici nás ovanul príjemný, chladný vetrík, len čo sme vystúpili. Hneď sme vyrazili a postupom času sa začala za nami hnať búrka. Asi 10 minút pred chatou M. R. Štefánika (na kopčeku oproti chate) nás chytil surový lejak s krúpami a tak sme nedbali na chodník, preliezli sme zábrany a utekali sme rovno dole. Do chaty sme aj tak prišli mokrí a boli sme donútení zaplatiť 270 Sk za noc vo vlastnom spacáku. Večer sme posedeli pri čaji, zahrali sme si šach (nechal som Kuba vyhrať, lebo by sa s ním najbližšie dva dni nedalo vydržať) a zaľahli sme do postele.

10. deň (štvrtok 29.6.2006) Chata M. R. Štefánika – Sedlo Ďurkovej

Ráno bolo síce jasno, ale v dolinách sedeli mračná a bolo nám jasné, že sa raz začnú posúvať a dvíhať. Preto sme hneď po raňajkách o 7:00 vyrazili. Ako sme predpokladali, mračná sa začali prevaľovať, len čo sme dosiahli Ďumbier. Z Chopku tiež nebol žiadny výhľad a ani sme nemohli zaskočiť niečo zjesť do Kamienky, lebo ju opravovali. V Sedle Poľany to už začínalo byť zlé, bolo vidieť na 50 metrov, niekedy aj na menej, a preto sme rýchlo a bez prestávok pokračovali (skôr utekali pred búrkou). Našťastie (nanešťastie) nás to chytilo asi 20 min. pred útulňou. Bol to však taký šialený dážď, že som od kolien dolu bol úplne mokrý. Na Ďurkovej sme sa naobedovali a rozhodli sme sa tam zostať, čo bolo príjemne posedenie (veď na Ďurkovej je vždy sranda). Večer sme vyšli hore na matrace a ja som zaspal ako batoľa.

11. deň (piatok 30.6.2006) Sedlo Ďurkovej – Donovaly

Ráno sme vyrazili skoro, aby sme sa vyhli prípadnej popoludňajšej búrke, ale už zrána sa cez hrebeň prevaľovali mračná. Celé doobeda sme chodili v mrakoch a to sa zmenilo až pred obedom, keď sa mraky zdvihli a začalo liať. Z tejto etapy nám doslova zostali len hmlisté spomienky :). Celú cestu z Malej Chochuľe do Hiadeľského sedla pršalo, ale mali sme šťastie lebo na obed prestalo a mohli sme sa kľudne najesť. Aj celú zvyšnú cestu sa prevaľovali mraky a okrem pravidelného vyžmýkavania ponožiek sa nič zvláštne neudialo. Na Donovaloch sme skočili na večeru do koliby a pobrali sme sa postaviť stan. Rozvešali sme ponožky, vložky z topánok a ostatné premočené veci po stane a uložili sa k spánku.

 

Predchádzajúca časť (Volovské vrchy a Čierna hora)  Nasledujúca časť (Veľká Fatra)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *